DHCP (Dynamic Host Configuration Protocol) je protokol, ktorý poskytuje rýchlu, automatickú a centrálnu správu distribúcie IP adries v rámci siete. Používa sa tiež na konfiguráciu masky podsiete, predvolenej brány a informácií o serveri DNS v zariadení.
Pracovná skupina pre konfiguráciu dynamického hostiteľa pracovnej skupiny Internet Engineering Task Force vytvorila DHCP.
Ako funguje DHCP
Server DHCP vydáva jedinečné adresy IP a automaticky konfiguruje ďalšie informácie o sieti. Vo väčšine domácností a malých podnikov funguje smerovač ako server DHCP. Vo veľkých sieťach môže túto úlohu prevziať jeden počítač.
Aby to fungovalo, zariadenie (klient) si vyžiada IP adresu od smerovača (hostiteľa). Potom hostiteľ priradí dostupnú IP adresu, aby klient mohol komunikovať v sieti.
Keď je zariadenie zapnuté a pripojené k sieti so serverom DHCP, odošle serveru požiadavku s názvom DHCPDISCOVER request.
Po tom, ako sa paket DISCOVER dostane na server DHCP, server si ponechá IP adresu, ktorú môže zariadenie použiť, a potom ponúkne klientovi adresu pomocou paketu DHCPOFFER.
Po vytvorení ponuky pre zvolenú IP adresu zariadenie odpovie serveru DHCP paketom DHCPREQUEST, aby ju prijal. Potom server odošle ACK, aby potvrdil, že zariadenie má konkrétnu IP adresu, a definoval čas, počas ktorého môže zariadenie používať adresu pred získaním novej.
Ak server rozhodne, že zariadenie nemôže mať IP adresu, odošle NACK.
Výhody a nevýhody používania DHCP
Počítač alebo akékoľvek zariadenie, ktoré sa pripája k sieti (miestnej alebo internetovej), musí byť správne nakonfigurované na komunikáciu v tejto sieti. Keďže protokol DHCP umožňuje túto konfiguráciu vykonať automaticky, používa sa takmer v každom zariadení, ktoré sa pripája k sieti, vrátane počítačov, prepínačov, smartfónov a herných konzol.
Vďaka tomuto dynamickému prideľovaniu IP adries je menšia šanca, že dve zariadenia budú mať rovnakú IP adresu, čo je bežné pri použití manuálne pridelených statických IP adries.
Používanie DHCP uľahčuje správu siete. Z administratívneho hľadiska môže každé zariadenie v sieti získať IP adresu iba s predvolenými sieťovými nastaveniami, ktoré sú nastavené na automatické získavanie adresy. Alternatívou je manuálne priradiť adresy každému zariadeniu v sieti.
Pretože tieto zariadenia môžu získať IP adresu automaticky, zariadenia sa môžu voľne presúvať z jednej siete do druhej (vzhľadom na to, že každé zariadenie je nastavené pomocou DHCP) a automaticky prijímať IP adresu, čo je užitočné pri mobilných zariadeniach.
Vo väčšine prípadov, keď má zariadenie adresu IP pridelenú serverom DHCP, táto adresa sa zmení vždy, keď sa zariadenie pripojí k sieti. Ak sú adresy IP prideľované manuálne, správcovia musia každému novému klientovi poskytnúť konkrétnu adresu a existujúce adresy, ktoré sú pridelené, musia byť priradené manuálne, aby mohli túto adresu použiť iné zariadenia. Je to časovo náročné a manuálna konfigurácia každého zariadenia zvyšuje riziko chýb.
Používanie DHCP má svoje výhody a má aj nevýhody. Dynamické, meniace sa adresy IP by sa nemali používať pre zariadenia, ktoré sú stacionárne a potrebujú neustály prístup, ako sú tlačiarne a súborové servery. Hoci tieto typy zariadení existujú prevažne v kancelárskych prostrediach, je nepraktické priraďovať im meniacu sa IP adresu. Napríklad, ak má sieťová tlačiareň IP adresu, ktorá sa niekedy v budúcnosti zmení, každý počítač pripojený k tlačiarni bude musieť pravidelne aktualizovať svoje nastavenia, aby pochopil, ako ho kontaktovať.
Tento typ nastavenia je zbytočný a dá sa mu vyhnúť tak, že pre tieto typy zariadení nepoužívate DHCP a namiesto toho im pridelíte statickú IP adresu.
Rovnaká myšlienka prichádza do úvahy, ak potrebujete trvalý vzdialený prístup k počítaču v domácej sieti. Ak je povolený protokol DHCP, počítač v určitom okamihu získa novú adresu IP, čo znamená, že adresa, ktorú ste pre tento počítač zaznamenali, nebude dlho presná. Ak používate softvér na vzdialený prístup, ktorý sa spolieha na prístup na základe adresy IP, vypnite DHCP a použite pre toto zariadenie statickú adresu IP.
Viac informácií o DHCP
Server DHCP definuje rozsah alebo rozsah adries IP, ktoré používa na obsluhu zariadení s adresou. Táto skupina adries je jediný spôsob, ako zariadenie získa platné sieťové pripojenie.
Toto je ďalší dôvod, prečo je DHCP také užitočné. Umožňuje viacerým zariadeniam pripojiť sa k sieti počas určitého časového obdobia bez potreby skupiny dostupných adries. Ak je napríklad serverom definovaných 20 adries, k sieti sa môže pripojiť 30, 50, 200 alebo viac zariadení, pokiaľ jednu z dostupných adries IP nepoužíva súčasne viac ako 20 zariadení.
Pretože DHCP prideľuje IP adresy na určité časové obdobie (nazývané obdobie prenájmu), používanie príkazov ako ipconfig na nájdenie IP adresy počítača prináša v priebehu času rôzne výsledky.
Hoci DHCP sa používa na doručovanie dynamických IP adries svojim klientom, neznamená to, že statické IP adresy nemožno použiť súčasne. V rovnakej sieti môže existovať zmes zariadení, ktoré získavajú dynamické adresy, a zariadení, ktorým sú adresy IP manuálne priradené.
Poskytovatelia internetových služieb používajú na prideľovanie adries IP protokol DHCP. Môžete to vidieť pri identifikácii vašej verejnej IP adresy. Pravdepodobne sa časom zmení, pokiaľ vaša domáca sieť nemá statickú IP adresu, čo je zvyčajne len prípad firiem, ktoré majú verejne dostupné webové služby.
V systéme Windows APIPA pridelí špeciálnu dočasnú IP adresu, keď server DHCP nedokáže doručiť funkčnú adresu do zariadenia a používa túto adresu, kým nezíska fungujúcu.
FAQ
Čo je snooping DHCP?
Snooping DHCP je bezpečnostná technológia druhej vrstvy, ktorá zastavuje akúkoľvek prevádzku DHCP, ktorú definuje ako neprijateľnú. Technológia snoopingu, zabudovaná do operačného systému sieťového prepínača, zabraňuje neautorizovaným serverom DHCP ponúkať IP adresy klientom DHCP.
Čo je prenos DHCP?
Agent prenosu je hostiteľ, ktorý preposiela pakety DHCP medzi klientmi a servermi. Správca siete môže použiť prenosových agentov na preposielanie požiadaviek a odpovedí medzi klientmi a servermi, ktoré nie sú v rovnakej fyzickej podsieti.
