Funkcia ISNUMBER v Exceli je jednou zo skupiny funkcií IS alebo „informačných funkcií“, ktoré možno použiť na zistenie informácií o konkrétnej bunke v pracovnom hárku alebo zošite.
Pokyny v tomto článku platia pre Excel pre Microsoft 365, Excel 2019, 2016, 2013 a 2010.
Úlohou funkcie ISNUMBER je určiť, či údaje v určitej bunke sú číslo alebo nie.
- Ak je údajom číslo alebo vzorec, ktorý vracia číslo ako výstup, funkcia vráti hodnotu TRUE – príklad v riadku 1 na obrázku vyššie.
- Ak údaje nie sú číslo alebo je bunka prázdna, vráti sa hodnota FALSE – príklad v riadkoch 2 na obrázku vyššie.
Ďalšie príklady ukazujú, ako sa táto funkcia často používa v spojení s inými funkciami Excelu na testovanie výsledkov výpočtov. Zvyčajne sa to robí s cieľom získať informácie o hodnote v konkrétnej bunke pred jej použitím v iných výpočtoch.
Syntax a argumenty funkcie ISNUMBER
Syntax funkcie odkazuje na rozloženie funkcie a obsahuje názov funkcie, zátvorky a argumenty.
Syntax funkcie ISNUMBER je:
=ISNUMBER (hodnota)
Hodnota: (povinné) – odkazuje na testovanú hodnotu alebo obsah bunky.
Tento argument môže byť prázdny alebo môže obsahovať údaje ako:
- Textové reťazce.
- Čísla.
- Chybové hodnoty.
- Boolovské alebo logické hodnoty.
- Netlačiteľné znaky.
Môže obsahovať aj odkaz na bunku alebo pomenovaný rozsah ukazujúci na umiestnenie v pracovnom hárku pre ktorýkoľvek z vyššie uvedených typov údajov.
Zrátané podčiarknutie
Ako už bolo spomenuté, kombinovanie ISNUMBER s inými funkciami, napríklad s funkciou IF, poskytuje spôsob, ako nájsť chyby vo vzorcoch, ktoré nevytvárajú správny typ údajov ako výstup.
ISNUMBER a SEARCH
Podobne, spojením ISNUMBER s funkciou HĽADAŤ sa vytvorí vzorec, ktorý hľadá v textových reťazcoch zhodu s určenými údajmi.
Ak sa nájde zodpovedajúce číslo, vzorec vráti hodnotu TRUE, v opačnom prípade vráti hodnotu FALSE.
ISNUMBER a SUMPRODUCT
Pomocou funkcií ISNUMBER a SUMPRODUCT vo vzorci sa kontroluje rozsah buniek, či obsahujú čísla alebo nie.
Kombinácia týchto dvoch funkcií obchádza obmedzenie čísla ISNUMBER samo osebe, že údaje o číslach sa kontrolujú vždy len po jednej bunke.
ISNUMBER skontroluje každú bunku v rozsahu, aby zistil, či obsahuje číslo a vráti hodnotu TRUE alebo FALSE v závislosti od výsledku.
Všimnite si však, že aj keď je jedna hodnota vo vybratom rozsahu číslo, vzorec vráti odpoveď TRUE, napríklad ak rozsah obsahuje:
- Prázdne bunky.
- Textové dáta.
- Chybové hlásenie (DIV/0!).
- Symbol autorských práv (©).
- Jedno číslo v bunke A7, ktoré stačí na vrátenie hodnoty TRUE v bunke C9.
Ako zadať funkciu ISNUMBER
Možnosti zadania funkcie a jej argumentov do bunky hárka zahŕňajú:
- Do bunky pracovného hárka zadajte celú funkciu, napríklad:=ISNUMBER(A2) alebo=ISNUMBER(456).
- Vyberte funkciu a jej argumenty pomocou dialógového okna funkcie ISNUMBER.
Hoci je možné zadať celú funkciu iba ručne, pre mnohých ľudí je jednoduchšie použiť dialógové okno, pretože sa stará o zadanie syntaxe funkcie – ako sú zátvorky a oddeľovače čiarok medzi argumentmi.
Dialógové okno funkcie ISNUMBER
Kroky nižšie uvádzajú kroky použité na zadanie ISNUMBER do bunky C2 na obrázku vyššie.
- Vyberte bunku C2, čo je umiestnenie, kde sa zobrazia výsledky vzorca.
-
Vyberte kartu Formulas.
-
Vyberte Viac funkcií > Informácie z ponuky na páse a otvorte rozbaľovací zoznam funkcií.
- V zozname vyberte ISNUMBER, čím zobrazíte dialógové okno tejto funkcie.
-
Vyberte bunku A2 v pracovnom hárku a zadajte odkaz na bunku do dialógového okna.
- Výberom OK zatvoríte dialógové okno a vrátite sa do pracovného hárka.
-
Hodnota TRUE sa zobrazí v bunke C2, pretože údaj v bunke A2 je číslo 456.
- Ak vyberiete bunku C2, v riadku vzorcov nad pracovným hárkom sa zobrazí úplná funkcia=ISNUMBER (A2).